Akú knihu práve čítate?
Žiaľ, málokedy sa dostanem k inej knihe ako rozprávkovej, ktorú čítavam deťom na dobrú noc, alebo k odbornej literatúre. Momentálne čítam feministické časopisy od Aspektu.
Čo Vás v poslednom čase potešilo?
Bola som sa pozrieť v Montessori škole v Kolíne nad Rýnom. Túžim založiť školu a škôlku v duchu filozofie Márie Montessori aj u nás na Slovensku, kde by sme vzdelávali najmä deti z chudobného a málopodnetného prostredia, nielen rómske, i keď prax mi ukazuje, že to nebude ľahké. Som však intuitívne presvedčená, že som na správnej ceste. Žiaľ, kapacitné a finančné podmienky sú bariérou pre rýchly vznik takýchto školských zariadení. Ja sa však nevzdám.
Čo Vás hnevá?
Ľudská hlúposť a neschopnosť pozrieť sa na akýkoľvek problém alebo skutočnosť pohľadom opačným, hodnotenie len za základe povrchných informácií bez potreby zamyslieť sa. Neľudskosť, závisť a nulová tolerancia.
Ktorá časť dňa je Vaša najobľúbenejšia?
Od momentu prebudenia som v strese. Deti, práca, deti, práca. Nemám čas na seba, ani na svoje koníčky a už vôbec nepremýšľam, kedy som spokojná. Po vašej otázke sa asi budem musieť nad sebou zamyslieť. Takto asi končia ľudia, pre ktorých je práca poslaním....
Čo Vás v poslednej dobe zaujalo?
Zaujalo ma, že v Rumunsku majú dočasné vyrovnávacie opatrenia, alebo že v Nemecku je normatív na jedného žiaka trikrát väčší ako u nás. Mať také podmienky, sme na Slovensku v riešení problému rómskych komunít oveľa ďalej.
Ako rada trávite Váš voľný čas?
Keď ho mám, tak v záhrade. Pre Rómku netypické :-).
Ktorý deň vo Vašom živote by ste si rada zopakovala?
Žiadny. Dvakrát stúpiť do rovnakej rieky možné nie je. Nechcem sa vracať do minulosti, chcem žiť svoju vysnívanú budúcnosť.
Čo ste sa naposledy naučila?
Že sa neoplatí byť ku všetkým podriadeným participatívna. Že na niektorých ľudí uplatňovanie direktívy a autokratického spôsobu platí omnoho viac ako ponúknutá pomocná ruka. Jednoducho preto, lebo inak pracovať nevedia a nechcú. Tak to platí aj v živote :-). A že musím počúvať svoju intuíciu.
Ktoré prianie sa Vám ešte nesplnilo?
Je ich veľa! V pracovnej i súkromnej oblasti. Mojim najväčším prianím je však vytiahnuť z osady pár detí a pomôcť im zmeniť svoj osud. Mám na to celý život.
V čom by sa mal podľa Vás zmeniť postoj väčšinovej spoločnosti na Slovensku voči rómskej menšine?
Verejnosť by v prvom rade mala Rómov spoznať. Pochopiť ich život a príčiny stavu, v akom sa rómske osady nachádzajú. Poznať dejiny Rómov a aj fakt, že medzi Rómami sú aj inteligentné osobnosti a významní ľudia. V škole nás to nenaučia a doma sme od malička konfrontovaní len s odporom k rómskej menšine. Vytvoriť si v takýchto podmienkach pozitívny obraz je nemožné. Práve preto sa s nenávisťou stretávajú aj deti, ktoré pochádzajú zo slušných integrovaných rodín. Škatuľkovanie je synonymom ľudskej hlúposti a povrchnosti. Tolerancia je pre nás bezvýznamným slovom. To sa musí zmeniť!
Kto je Ingrid Kosová?
Ingrid Kosová je štatutárna zástupkyňa a projektová manažérka QUO VADIS, o.z., občianského združenia so zameraním na zvyšovanie vzdelanostnej a životnej úrovne MRK (marginalizovanej rómskej komunity) a iných sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva, riaditeľka Súkromnej základnej umeleckej školy a centra voľného času QUO VADIS pre deti zo znevýhodneného prostredia a štatutárna zástupkyňa združenia MONTESSORI, o.z.. V minulosti pracovala aj ako regionálna koordinátorka Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity v Banskej Bystrici. Viac o Ingrid Kosovej sa môžete dozvedieť aj prostredníctvom jej blogu /kosova.blog.sme.sk/, v ktorom prezentuje komplexnejší pohľad na rómsku komunitu a konfrontuje ho s postojom majority.
