Jana Tóthová: Hlavné je, že to má zmysel

Akú knihu práve čítate?

Dlhšiu dobu sa mi nedarí dočítať Knihu pěti kruhů od slávneho samuraja Mijamota Musašiho, ale niečo mi hovorí, že by som to nemala vzdávať. Zabavila som sa pri knihe Poslední kolo - Opravdový western od Kena Kesseyho. Synovi čítam Knihufoss od Marky Míkovej.

Čo Vás v poslednom čase potešilo?

Vždy ma tešia spontánne reakcie a nápady detí, ktorým hrávame spolu s kolegami z OZ Bábky v nemocnici divadielka a pesničky. Teší ma to, ako sú v okamihu schopné zabudnúť na svoje trápenia. Inak potešenie prichádza bezdôvodne ako nevysvetliteľné záblesky šťastia v nepredvídateľnom momente... No a 40-ty krát v mojom živote prišla jar! Tak dúfam, že to zas prežijem.

Čo Vás hnevá?

Dôvodov na hnev by bolo dosť. Snažím sa ale zachovať si chladnú hlavu. Ak sa to len trochu dá.

Ktorá časť dňa je Vaša najobľúbenejšia?

Sústredenejšia a aktívnejšia som večer a v noci, ale nemám obľúbenú časť dňa. Niekedy sa mi podarí nespať, keď svitá, je to taký zvláštny čas, človek má pocit, že je sám na celom svete. Ale to zažívam zriedkavo.

Čo Vás v poslednej dobe zaujalo?

Jazzový klavirista Thelonious Monk, a vôbec, ako to vtedy úžasne a strhujúco hrali.

Ako rada trávite Váš voľný čas?

Rada vykonávam činnosti, pri ktorých na seba úplne zabudnem. „Čas strávený v záhrade sa do života nepočíta.“

Ktorý deň vo Vašom živote by ste si rada zopakovala?

No, tak to asi žiadny. Zopár by som ich kľudne vymazala. Ani to príjemné, alebo intenzívne nemám vôbec chuť opakovať. Cítim sa skvele v prítomnosti, v čom ma bezpečne udržuje aj môj 5-ročný syn.

Čo ste sa naposledy naučila?

Že dobrý interpret /čohokoľvek/ musí ustáť 40 minút akéhokoľvek trapasu. Tento výrok ma naposledy najviac pobavil a je aj poučný.:-)

Ktoré prianie sa Vám ešte nesplnilo?

Nemám veľa prianí, som spokojná s tým, ako to všetko je. Chcem aj naďalej robiť to, čo robím a vytrvať v tom. Akurát by možno nebolo zlé zahrať si na basový bubon v pravej africkej bubnovej kapele. To áno.

Čo máte najradšej na Vašom profesionálnom živote v spojitosti s Tornádo Lue a s Bábkami v nemocnici?

Tornádo Lue je už pre mňa niečo ako samostatne fungujúci organizmus, z času na čas neviem odolať nutkaniu znovu sa vrátiť k hraniu, koncertovaniu. Asi prostredníctvom tejto kapely realizujem tú časť svojej osobnosti, ktorá sa inak cíti nevyužitá, nedá sa ju proste vypnúť, aj keď som to skúšala... A je to slobodný priestor pre všetkých zúčastnených. Dávame a dostávame z neho to, čo inde nenachádzame. Bábky v nemocnici je nová skúsenosť, vlastne aj herecká, alebo bábkoherecká, je to hra, je to špás, pomoc v pravej chvíli, aj keď deti majú veľa sily a potenciál vyrovnávať sa s problémami. Niekedy je to aj ťažké, spočiatku som niektoré veci spracovávala ešte dlho potom, ako som sa vrátila z nemocnice domov, ale časom sa to našťastie zrovnalo. Hlavné je, že to má zmysel a funguje to.

Kto je Jana Tóthová?

Jana Tóthová sa narodila v roku 1972. Od roku 1988 spieva, hrá na gitare a píše texty pre skupinu Tornádo Lue, ktorá opäť po dlhšom čase obnovila svoju koncertnú činnosť. Pracuje pre OZ Bábky v nemocnici, ktorého cieľom je uľahčenie pobytu detí v nemocnici prostredníctvom divadla, bábok, hudby a bezprostrednej komunikácie.

Ingrid Kosová: Škatuľkovanie je synonymom ľudskej hlúposti

Akú knihu práve čítate?

Žiaľ, málokedy sa dostanem k inej knihe ako rozprávkovej, ktorú čítavam deťom na dobrú noc, alebo k odbornej literatúre. Momentálne čítam feministické časopisy od Aspektu.

Čo Vás v poslednom čase potešilo?

Bola som sa pozrieť v Montessori škole v Kolíne nad Rýnom. Túžim založiť školu a škôlku v duchu filozofie Márie Montessori aj u nás na Slovensku, kde by sme vzdelávali najmä deti z chudobného a málopodnetného prostredia, nielen rómske, i keď prax mi ukazuje, že to nebude ľahké. Som však intuitívne presvedčená, že som na správnej ceste. Žiaľ, kapacitné a finančné podmienky sú bariérou pre rýchly vznik takýchto školských zariadení. Ja sa však nevzdám.

Čo Vás hnevá?

Ľudská hlúposť a neschopnosť pozrieť sa na akýkoľvek problém alebo skutočnosť pohľadom opačným, hodnotenie len za základe povrchných informácií bez potreby zamyslieť sa. Neľudskosť, závisť a nulová tolerancia.

Ktorá časť dňa je Vaša najobľúbenejšia?

Od momentu prebudenia som v strese. Deti, práca, deti, práca. Nemám čas na seba, ani na svoje koníčky a už vôbec nepremýšľam, kedy som spokojná. Po vašej otázke sa asi budem musieť nad sebou zamyslieť. Takto asi končia ľudia, pre ktorých je práca poslaním....

Čo Vás v poslednej dobe zaujalo?

Zaujalo ma, že v Rumunsku majú dočasné vyrovnávacie opatrenia, alebo že v Nemecku je normatív na jedného žiaka trikrát väčší ako u nás. Mať také podmienky, sme na Slovensku v riešení problému rómskych komunít oveľa ďalej.

Ako rada trávite Váš voľný čas?

Keď ho mám, tak v záhrade. Pre Rómku netypické :-).

Ktorý deň vo Vašom živote by ste si rada zopakovala?

Žiadny. Dvakrát stúpiť do rovnakej rieky možné nie je. Nechcem sa vracať do minulosti, chcem žiť svoju vysnívanú budúcnosť.

Čo ste sa naposledy naučila?

Že sa neoplatí byť ku všetkým podriadeným participatívna. Že na niektorých ľudí uplatňovanie direktívy a autokratického spôsobu platí omnoho viac ako ponúknutá pomocná ruka. Jednoducho preto, lebo inak pracovať nevedia a nechcú. Tak to platí aj v živote :-). A že musím počúvať svoju intuíciu.

Ktoré prianie sa Vám ešte nesplnilo?

Je ich veľa! V pracovnej i súkromnej oblasti. Mojim najväčším prianím je však vytiahnuť z osady pár detí a pomôcť im zmeniť svoj osud. Mám na to celý život.

V čom by sa mal podľa Vás zmeniť postoj väčšinovej spoločnosti na Slovensku voči rómskej menšine?

Verejnosť by v prvom rade mala Rómov spoznať. Pochopiť ich život a príčiny stavu, v akom sa rómske osady nachádzajú. Poznať dejiny Rómov a aj fakt, že medzi Rómami sú aj inteligentné osobnosti a významní ľudia. V škole nás to nenaučia a doma sme od malička konfrontovaní len s odporom k rómskej menšine. Vytvoriť si v takýchto podmienkach pozitívny obraz je nemožné. Práve preto sa s nenávisťou stretávajú aj deti, ktoré pochádzajú zo slušných integrovaných rodín. Škatuľkovanie je synonymom ľudskej hlúposti a povrchnosti. Tolerancia je pre nás bezvýznamným slovom. To sa musí zmeniť!

Kto je Ingrid Kosová?

Ingrid Kosová je štatutárna zástupkyňa a projektová manažérka QUO VADIS, o.z., občianského združenia so zameraním na zvyšovanie vzdelanostnej a životnej úrovne MRK (marginalizovanej rómskej komunity) a iných sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva, riaditeľka Súkromnej základnej umeleckej školy a centra voľného času QUO VADIS pre deti zo znevýhodneného prostredia a štatutárna zástupkyňa združenia MONTESSORI, o.z.. V minulosti pracovala aj ako regionálna koordinátorka Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity v Banskej Bystrici. Viac o Ingrid Kosovej sa môžete dozvedieť aj prostredníctvom jej blogu /kosova.blog.sme.sk/, v ktorom prezentuje komplexnejší pohľad na rómsku komunitu a konfrontuje ho s postojom majority.