Směšné lásky od Milana Kunderu. Hoci je to kniha, ktorú by som mala mať už dávno prečítanú, dostala som sa k nej až teraz. A možno jej teraz aj viac rozumiem :-).
Čo ťa v poslednom čase potešilo?
Návrat do práce. Síce iba taký postupný, lebo naplno nastúpim až od septembra, ale po takmer troch rokoch na materskej je to príjemná zmena. Materstvo ma zachránilo pred syndrómom vyhorenia. Teraz ma práca opäť teší a viem si ju po tých rokoch doma užiť.
Čo ťa hnevá?
Keď okolo seba počúvam, akí sme my Slováci chudobní. Haló, zobuďte sa - školy sú zadarmo, lekári viac-menej tiež, nikto na ulici nezomiera od hladu. Netreba ísť až do Afriky. Choďte sa pozrieť kúsok za hranice, na Ukrajinu alebo do Moldavska a prestaňte nadávať.
Ktorá časť dňa je tvoja najobľúbenejšia?
Ráno. Keď sa zobudím krásne oddýchnutá a ostatní ešte spia. Vtedy sa môžem pomaličky ponaťahovať, umyť, spraviť si čaj… Hmmmmm.
Čo ťa v poslednej dobe zaujalo?
Voda. Počas služobných ciest som sa dostala k materiálom o privatizácii vodných zdrojov v zahraničí a o boji verejnosti za ich zachovanie v správe štátu, k dôvodom pre a proti, debatám o tom, či je prístup k vode základným ľudským právom. Je to veľmi zaujímavé a mali by sme sa tým začať zaoberať aj u nás... kým nám všetku vodu niekam „neodvedú“.
Ako rada tráviš svoj voľný čas?
Jednoznačne na chalupe. Asi starnem, ale už sa mi nechce nikam chodiť a úplne dobrovoľne trávim víkendy a dovolenky stále na tom istom mieste. A nemyslite si, že tam makám v záhrade. Pekne ležím v hojdacej sieti a čítam :-).
Ktorý deň v tvojom živote by si rada zopakovala?
Nad týmto sa niekedy zamýšľam, ale nenapadá mi konkrétny deň. Niektorý z dní strávených v prírode s kamarátmi, keď nám bolo všetkým fajn.
Čo si sa naposledy naučila?
Naučila som sa, že ak chcem svoje dieťa niečo naučiť, tak to tak musím robiť aj ja. Všetci teoreticky ovládame, že treba byť príkladom, ale nechce sa nám meniť sa a dúfame, že tie deti nejako ukecáme a presvedčíme, aby toto či ono nerobili, aj keď to x-krát videli robiť nás. Strašne sa mi nechce, ale niektoré veci jednoducho musím prestať robiť. Moje dieťa mi totiž ukazuje, že to vôbec nie je osobité a šarmantné, ako som si myslela, ale poriadne otravné.
Ktoré prianie sa ti ešte nesplnilo?
Umrieť veľmi stará, zdravá a šťastná, obklopená svojou milujúcou rodinou ;-).
Prečo Živica?
Začala som si v Živici robiť záverečnú prácu k ukončeniu štúdia a už si ma tam nechali. Stále mi nenápadne prideľovali nejakú prácu, párkrát ma poslali na zaujímavú stáž či konferenciu do zahraničia a potom mi už bolo blbé odísť. A teraz vážne :-). Mám to šťastie, že môžem robiť prácu, ktorú som vyštudovala, ktorá ma baví a je zároveň mojím koníčkom a navyše s ľuďmi, ktorí sú moji kamaráti a rada s nimi trávim čas. Mám vynikajúceho šéfa a dostatočnú voľnosť v tom, čo chcem či nechcem robiť, ako aj pohyblivú pracovnú dobu. A dokonca mi dávajú aj plat. Čo viac si môžem priať? Bože, ďakujem.
Kto je Petra Ďurišová? Jej vlastnými slovami
Mám veľkú rozmanitú rodinu. Som jedináčik s troma skvelými nevlastnými súrodencami, jedným manželom a jedným dieťaťom a z toho vyplývajúcou kopou príbuzných. Skončila som environmentalistiku na Prírodovedeckej Fakulte Univerzity Komenského a začala pracovať v CEEV Živica, kam sa teraz po materskej vraciam. Som milá (keď sa mi chce) a zábavná (ak máte radi sarkazmus a čierny humor), ale bývať by som sama so sebou nechcela. Čakajú ma Kristove roky, tak dúfam, že si už konečne začnem pripadať ako dospelá, zodpovedná osoba. Uvidíme...
Petra Ďurišová pracuje ako koordinátorka a lektorka v Centre environmentálnej a etickej výchovy ŽIVICA.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára