Jana Tóthová: Hlavné je, že to má zmysel

Akú knihu práve čítate?

Dlhšiu dobu sa mi nedarí dočítať Knihu pěti kruhů od slávneho samuraja Mijamota Musašiho, ale niečo mi hovorí, že by som to nemala vzdávať. Zabavila som sa pri knihe Poslední kolo - Opravdový western od Kena Kesseyho. Synovi čítam Knihufoss od Marky Míkovej.

Čo Vás v poslednom čase potešilo?

Vždy ma tešia spontánne reakcie a nápady detí, ktorým hrávame spolu s kolegami z OZ Bábky v nemocnici divadielka a pesničky. Teší ma to, ako sú v okamihu schopné zabudnúť na svoje trápenia. Inak potešenie prichádza bezdôvodne ako nevysvetliteľné záblesky šťastia v nepredvídateľnom momente... No a 40-ty krát v mojom živote prišla jar! Tak dúfam, že to zas prežijem.

Čo Vás hnevá?

Dôvodov na hnev by bolo dosť. Snažím sa ale zachovať si chladnú hlavu. Ak sa to len trochu dá.

Ktorá časť dňa je Vaša najobľúbenejšia?

Sústredenejšia a aktívnejšia som večer a v noci, ale nemám obľúbenú časť dňa. Niekedy sa mi podarí nespať, keď svitá, je to taký zvláštny čas, človek má pocit, že je sám na celom svete. Ale to zažívam zriedkavo.

Čo Vás v poslednej dobe zaujalo?

Jazzový klavirista Thelonious Monk, a vôbec, ako to vtedy úžasne a strhujúco hrali.

Ako rada trávite Váš voľný čas?

Rada vykonávam činnosti, pri ktorých na seba úplne zabudnem. „Čas strávený v záhrade sa do života nepočíta.“

Ktorý deň vo Vašom živote by ste si rada zopakovala?

No, tak to asi žiadny. Zopár by som ich kľudne vymazala. Ani to príjemné, alebo intenzívne nemám vôbec chuť opakovať. Cítim sa skvele v prítomnosti, v čom ma bezpečne udržuje aj môj 5-ročný syn.

Čo ste sa naposledy naučila?

Že dobrý interpret /čohokoľvek/ musí ustáť 40 minút akéhokoľvek trapasu. Tento výrok ma naposledy najviac pobavil a je aj poučný.:-)

Ktoré prianie sa Vám ešte nesplnilo?

Nemám veľa prianí, som spokojná s tým, ako to všetko je. Chcem aj naďalej robiť to, čo robím a vytrvať v tom. Akurát by možno nebolo zlé zahrať si na basový bubon v pravej africkej bubnovej kapele. To áno.

Čo máte najradšej na Vašom profesionálnom živote v spojitosti s Tornádo Lue a s Bábkami v nemocnici?

Tornádo Lue je už pre mňa niečo ako samostatne fungujúci organizmus, z času na čas neviem odolať nutkaniu znovu sa vrátiť k hraniu, koncertovaniu. Asi prostredníctvom tejto kapely realizujem tú časť svojej osobnosti, ktorá sa inak cíti nevyužitá, nedá sa ju proste vypnúť, aj keď som to skúšala... A je to slobodný priestor pre všetkých zúčastnených. Dávame a dostávame z neho to, čo inde nenachádzame. Bábky v nemocnici je nová skúsenosť, vlastne aj herecká, alebo bábkoherecká, je to hra, je to špás, pomoc v pravej chvíli, aj keď deti majú veľa sily a potenciál vyrovnávať sa s problémami. Niekedy je to aj ťažké, spočiatku som niektoré veci spracovávala ešte dlho potom, ako som sa vrátila z nemocnice domov, ale časom sa to našťastie zrovnalo. Hlavné je, že to má zmysel a funguje to.

Kto je Jana Tóthová?

Jana Tóthová sa narodila v roku 1972. Od roku 1988 spieva, hrá na gitare a píše texty pre skupinu Tornádo Lue, ktorá opäť po dlhšom čase obnovila svoju koncertnú činnosť. Pracuje pre OZ Bábky v nemocnici, ktorého cieľom je uľahčenie pobytu detí v nemocnici prostredníctvom divadla, bábok, hudby a bezprostrednej komunikácie.

Ingrid Kosová: Škatuľkovanie je synonymom ľudskej hlúposti

Akú knihu práve čítate?

Žiaľ, málokedy sa dostanem k inej knihe ako rozprávkovej, ktorú čítavam deťom na dobrú noc, alebo k odbornej literatúre. Momentálne čítam feministické časopisy od Aspektu.

Čo Vás v poslednom čase potešilo?

Bola som sa pozrieť v Montessori škole v Kolíne nad Rýnom. Túžim založiť školu a škôlku v duchu filozofie Márie Montessori aj u nás na Slovensku, kde by sme vzdelávali najmä deti z chudobného a málopodnetného prostredia, nielen rómske, i keď prax mi ukazuje, že to nebude ľahké. Som však intuitívne presvedčená, že som na správnej ceste. Žiaľ, kapacitné a finančné podmienky sú bariérou pre rýchly vznik takýchto školských zariadení. Ja sa však nevzdám.

Čo Vás hnevá?

Ľudská hlúposť a neschopnosť pozrieť sa na akýkoľvek problém alebo skutočnosť pohľadom opačným, hodnotenie len za základe povrchných informácií bez potreby zamyslieť sa. Neľudskosť, závisť a nulová tolerancia.

Ktorá časť dňa je Vaša najobľúbenejšia?

Od momentu prebudenia som v strese. Deti, práca, deti, práca. Nemám čas na seba, ani na svoje koníčky a už vôbec nepremýšľam, kedy som spokojná. Po vašej otázke sa asi budem musieť nad sebou zamyslieť. Takto asi končia ľudia, pre ktorých je práca poslaním....

Čo Vás v poslednej dobe zaujalo?

Zaujalo ma, že v Rumunsku majú dočasné vyrovnávacie opatrenia, alebo že v Nemecku je normatív na jedného žiaka trikrát väčší ako u nás. Mať také podmienky, sme na Slovensku v riešení problému rómskych komunít oveľa ďalej.

Ako rada trávite Váš voľný čas?

Keď ho mám, tak v záhrade. Pre Rómku netypické :-).

Ktorý deň vo Vašom živote by ste si rada zopakovala?

Žiadny. Dvakrát stúpiť do rovnakej rieky možné nie je. Nechcem sa vracať do minulosti, chcem žiť svoju vysnívanú budúcnosť.

Čo ste sa naposledy naučila?

Že sa neoplatí byť ku všetkým podriadeným participatívna. Že na niektorých ľudí uplatňovanie direktívy a autokratického spôsobu platí omnoho viac ako ponúknutá pomocná ruka. Jednoducho preto, lebo inak pracovať nevedia a nechcú. Tak to platí aj v živote :-). A že musím počúvať svoju intuíciu.

Ktoré prianie sa Vám ešte nesplnilo?

Je ich veľa! V pracovnej i súkromnej oblasti. Mojim najväčším prianím je však vytiahnuť z osady pár detí a pomôcť im zmeniť svoj osud. Mám na to celý život.

V čom by sa mal podľa Vás zmeniť postoj väčšinovej spoločnosti na Slovensku voči rómskej menšine?

Verejnosť by v prvom rade mala Rómov spoznať. Pochopiť ich život a príčiny stavu, v akom sa rómske osady nachádzajú. Poznať dejiny Rómov a aj fakt, že medzi Rómami sú aj inteligentné osobnosti a významní ľudia. V škole nás to nenaučia a doma sme od malička konfrontovaní len s odporom k rómskej menšine. Vytvoriť si v takýchto podmienkach pozitívny obraz je nemožné. Práve preto sa s nenávisťou stretávajú aj deti, ktoré pochádzajú zo slušných integrovaných rodín. Škatuľkovanie je synonymom ľudskej hlúposti a povrchnosti. Tolerancia je pre nás bezvýznamným slovom. To sa musí zmeniť!

Kto je Ingrid Kosová?

Ingrid Kosová je štatutárna zástupkyňa a projektová manažérka QUO VADIS, o.z., občianského združenia so zameraním na zvyšovanie vzdelanostnej a životnej úrovne MRK (marginalizovanej rómskej komunity) a iných sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva, riaditeľka Súkromnej základnej umeleckej školy a centra voľného času QUO VADIS pre deti zo znevýhodneného prostredia a štatutárna zástupkyňa združenia MONTESSORI, o.z.. V minulosti pracovala aj ako regionálna koordinátorka Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity v Banskej Bystrici. Viac o Ingrid Kosovej sa môžete dozvedieť aj prostredníctvom jej blogu /kosova.blog.sme.sk/, v ktorom prezentuje komplexnejší pohľad na rómsku komunitu a konfrontuje ho s postojom majority.

Iva Pekárková: Psaní je a vždycky bylo nedílnou součástí mého života

Foto zdroj: Kenneth Osieme Odozi

Akú knihu práve čítate?

Reza Aslan, No god but God (Není boha kromě Boha). Je to velký objev, tahle kniha: na třech stech stránkách docela změnila můj pohled na islám, od jeho vzniku až po dnešek. Aslan, Iránec, který jako dítě uprchl do Ameriky, má úžasné znalosti a úžasnou schopnost informace utřídit a zjednodušit jejich pochopení, aniž by zjednodušoval všechno ostatní.

Čo Vás v poslednom čase potešilo?

Teď jsem si zrovna udělala radost a vydala se na deset týdnů do Malajsie. Chtěla bych si o tom napsat cestopis.

Čo Vás hnevá?

Momentálně asi nejvíc lidská blbost.

Ktorá časť dňa je Vaša najobľúbenejšia?

Tak to vážně nevím. Nemám stálé zaměstnání, takže si můžu dovolit vést nepravidelný život. Tady v tropech nejvíc miluju západy slunce (a občas i východy, když se mi podaří vstát).

Čo Vás v poslednej dobe zaujalo?

Kromě knížky pana Rezy Aslana, o které jsem se zmínila a která mě zaujala hodně, mě zaujal malajský model "multikulturalismu naruby", o kterém jsem ještě před měsícem nic nevěděla. V Malajsii jsou etničtí Malajci chránění takzvanými "Zákony Bumiputra", což je cosi jako afirmativní akce pro národnostní většinu. Ostatní Malajsijci, konkrétně Číňani a Indové, kteří v téhle zemi žijí už po mnoho generací, takové výhody nemají. Zato nemusejí být muslimové (všichni etničtí Malajci jsou od narození automaticky považováni za muslimy a konvertovat k jinému náboženství nesmějí) a nemůže je chodit kontrolovat muslimská policie, jestli nepijí alkohol nebo třeba nevezmou děvče kolem pasu.

Ako rada trávite svoj voľný čas?

Žitím.

Ktorý deň vo Vašom živote by ste si rada zopakovala?

Víte co? Až na pár výjimek třeba všechny.

Čo ste sa naposledy naučila?

Že "banzai" je malajsky "vítězství", ale "pangsai", děsně podobný zvuk, který Evropan možná ani nerozliší, znamená "hovno".

Ktoré prianie sa Vám ešte nesplnilo?

Nesplnily se mi tisíce, možná desetitisíce přání. Naštěstí spousta z nich, jak se ukazuje, nebyla ani trochu důležitá.

Čo Vám dáva písanie?

Psaní jsem v různých fázích života používala k různým účelům: jako osobní terapii, jako šanci sdělit světu pravdy, kterými mi srdce přetéká, jako skvělý způsob hledání přátel stejné krevní skupiny. Občas je to dokonce výdělečná činnost... Ale, abych pravdu řekla, psaní je a vždycky bylo nedílnou součástí mého života. Úvahy o tom, jestli mi "psaní dává dost" či "jestli bych toho neměla nechat", jsou čistě akademické.

Kto je Iva Pekárková?

Iva Pekárková je spisovateľka, svetobežníčka, blogerka a osobnosť, ktorá svojimi multi-kulti príbehmi otvára oči a mysle. Momentálne sa nachádza v Malajsii. Medzi knihy, ktoré boli okrem iného inšpirované aj jej taxikárskou profesiou v New Yorku a v Londýne, patria Jaxi taksikařím, Láska v Londýně, Málo černý Varlata, Dej mi ty prachy a iné. Viac o Ive Pekárkovej a o svete, ako ho vidí a zažíva ona, sa môžete dozvedieť aj prostredníctvom jej blogu /pekarkova.blog.idnes.cz/.

Mariana Koláčková: Hnevá zní jako pohlazení

Akú knihu práve čítaš?

Snažím se dočíst Bílé zuby od Zadie Smith, ale už se těším na Sarah Waters a jejího Malého vetřelce. Každá její knížka mne zatím bezpečně připoutala k sobě.

Čo ťa v poslednom čase potešilo?

To je pořád něco... Že je víc cest, které vedou k dětem, než jsem si myslela (jsem lesba). Potěšila mne návštěva a setkání se známými v Bratislavě. Budu mít nový mobilní telefon jen za 277,-Kč (kdybych to tušila, že to jde, už jsem ho měla dávno). Sehnala jsem lístky na představení, co je pořád vyprodané. Dostala jsem od kolegy croissant, od mámy jedné kolegyně zas ferrero. Servírka si pamatuje, že v té polévce žádné maso nechci. Ranní skřípání parket nebyl vrah a násilník, co si šel pro mne. A tak. J

Čo ťa hnevá?

Hnevá zní jako pohlazení. Když se řekne, že mě to štve, tak to kouše a tahá za vlasy. Nejvíc mě štve, že mě něco štve.

Ktorá časť dňa je tvoja najobľúbenejšia?

Ráno, když všichni ještě spí. Mezi všemi rány vede ráno 1.1., pak je 25.12. a 26.12. To jsou moje první tři nejmilejší části dne v roce.

Čo ťa v poslednej dobe zaujalo?

Když jdu ráno do práce, je mi teplo, ale později toho dne klepu kosu. Čím to je? (Pomůcka zní: Na návaly je u mě ještě brzy.)
Během dne mi tuhne krev v žilách, tudíž nemůže proudit a je mi zima.

Ako rada tráviš svoj voľný čas?

Kdybych mohla, tak denně chodím někde mimo lidi v přírodě se psem, zahraju si třeba badminton, vařím pro někoho něco dobrého, rozdělám oheň (může být i v krbu), čtu knížky typu Watersové ve vaně, kouknu na živý přenos z tenisu / fotbalu / hokeje/ ME v atletice atd., jdu na pedikúru nebo masáže, zahraju si s někým šachy / maryáš / kostky / canastu /Bang! / petanque (kdyby tak někdo chtěl pravidelně hrát bridge, velmi by mě to potěšilo), jdu se vykoupat do moře (ne, nebydlím u moře, ale plavu v moři ráda), mám vypnutý telefon a užívám si ticho.

Ktorý deň v tvojom živote by si rada zopakovala?

Teď bych si asi střihla nějaký spací.

Čo si sa naposledy naučila?

Můj stín (myšleno jako jungovský stín) jako ta ošklivější součást mě je mi i tak třeba. A vím, jaká zkratka je pro napsání „&“. A pamatuju si PIN pro služební telefon. (To proběhlo plus mínus současně.)

Ktoré prianie sa ti ešte nesplnilo?

Nespát denně 9 hodin – to nevadí. Nemít děti – jó, to vadí, to vadí...

Prečo si si vybrala zamestnanie v treťom sektore?

Vybrala náhodou během studií, když jsem potřebovala konfrontovat teorii s praxí, ale teď tu cítím větší svobodu a pohodlí – platí v případě, že jsou na fungování organizace peníze.

Kto je Mariana Koláčková? Jej vlastnými slovami

Mám, co jsem chtěla, v osobním i pracovním životě. Dávám si další cíle, ale už dnes jsem šťastná za to, jak se věci mají.
Od počátku studií (sociální práce na FF UK v Praze) pracuju ve stejné sféře – v rámci různých typů neziskových organizací, konkrétně v sociální oblasti (bezdomovci, nezaměstnaní, děti, cizinci atd.). Momentálně vedu asi největší azylový dům v ČR

(Dům tréninkového bydlení / azylový dům v Praze) pro osoby v tíživé sociální situaci spojené se ztrátou bydlení (jednotlivci i osoby pečující o dítě). Práce mne baví, ne toliko obhajoba naší práce jakož i potřeby lidí či peněz, ani odolávání politickým a jiným tlakům.

Darina Zaicová: Hnevá ma akákoľvek forma ľudskej neprajnosti

Akú knihu práve čítaš?

Väčšinou mám rozčítané viaceré kníhy, aktuálne sú to tieto: Dávny nepřítel, zbierka poviedok súčasného gréckeho autora, ktorý sa volá Dimitris Nollas; Nahý člověk, záverečná časť opusu venovaného americkej mytológii z pera francúzskeho antropológia Clauda Levi-Straussa; Mise Londýn od Aleka Popova, to je kniha pre tých, ktorí sa vždy túžili dozvedieť, čo sa deje v zákulisí bulharského veľvyslanectva a Lonely Planet – Central Asia.

Čo ťa v poslednom čase potešilo?

Bolo to viac vecí: napríklad, že sa mi konečne tento rok podarí trochu cestovať, alebo, keď som v kníhkupectve začula jedného chlapca dobiedzať do mamy, nech mu kúpi jeho najobľúbenejšiu knihu a práve tú som preložila. Ďalej ma potešilo, keď konečne prestalo pršať a opäť vykuklo slnko, narodenie synovca, no a samozrejme, že ste ma oslovili s týmto projektom!

Čo ťa hnevá?

Akákoľvek forma ľudskej neprajnosti – aj zamaskovaná, lebo pôsobí zväzujúco, obmedzuje a deprimuje, či už dotyčného človeka alebo ľudí v jeho okolí.

Ktorá časť dňa je tvoja najobľúbenejšia?

Najradšej mám tú časť dňa, keď prídem domov z práce a zistím, že mám ešte dosť času venovať sa (aj) svojim koníčkom.

Čo ťa v poslednej dobe zaujalo?

Antoni Clavé v Danubiane.

Ako rada tráviš svoj voľný čas?

Čas mimo zamestnania trávim väčšinou prácou, ktorá ma baví, je pre mňa zmysluplná, motivuje ma a dobíja mi "baterky". Voľný čas, teda čas, ktorý mi ešte zostane, venujem rodine, priateľom a bohapustému leňošeniu.

Ktorý deň v tvojom živote by si rada zopakovala?

Asi každý deň, na ktorý rada spomínam.

Čo si sa naposledy naučila?

Že ak človek v seba trochu viac verí, hneď sa mu lepšie a možno aj jednoduchšie žije – a že aj keď to znie otrepane, ozaj to funguje.

Ktoré prianie sa ti ešte nesplnilo?

Veľa. Väčšina z nich súvisí s budúcnosťou, sú možno aj ťažšie realizovateľné, keďže sa netýkajú len, ale aj môjho okolia, okrem toho by som sa chcela naučiť ďalší cudzí jazyk, letieť v balóne, vymaľovať...

Prekladu akej knihy sa práve venuješ, resp. aké sú tvoje najbližšie plány?

Momentálne prekladám z nemčiny román od Edgara Hilsenratha, potom ma v najbližšom čase čaká ďalšia knižka pre deti zo série o Grázlikovi Gabovi, Kulturama Jazz v Bardejove, zopár povinností v škole a potom uvidíme – rada sa nechám prekvapiť.

Kto je Darina Zaicová?

Darina Zaicová (1980) sa narodila a žije v Bratislave. Vyštudovala etnológiu a momentálne navštevuje postgraduálne štúdium v Prahe, okrem toho pracuje vo Vydavateľstve SLOVART, rada číta knihy a dokonca poniektoré aj sama preložila, pomáha organizovať džezový festival v Bardejove a recykluje použité fľaše. Vo svojom voľnom čase sa venuje maľbe na sklo.

Bibliografia prekladov
Preklady z anglického jazyka
Detské knihy
• Francesca Simon: Grázlik Gabo (Horrid Henry), SLOVART, 2006
• Francesca Simon: Grázlik Gabo a tajný spolok (Horrid Henry and the Secret Club), SLOVART, 2007
• Francesca Simon: Grázlik Gabo a všivavá invázia (Horrid Henry´s Nits), SLOVART, 2007
• Francesca Simon: Pomsta Grázlika Gaba (Horrid Henry´s Revenge), SLOVART, 2007
• Francesca Simon: Grázlik Gabo a rýchle prachy (Horrid Henry Gets Rich Quick), SLOVART, 2007
• Francesca Simon: Grázlik Gabo a strašidelný dom (Horrid Henry´s Haunted House), SLOVART, 2008
• Francesca Simon: Grázlik Gabo a kliatba múmie (Horrid Henry and the Mummy´s Curse), SLOVART, 2008
• Francesca Simon: Grázlik Gabo a príšerná pestúnka (Horrid Henry and the Bogey Babysitter), SLOVART, 2008
• Francesca Simon: Grázlik Gabo a zúbková víla (Horrid Henry Tricks the Tooth Fairy), SLOVART, 2009
• Francesca Simon: Smradľavý útok Grázlika Gaba (Horrid Henry´s Stinkbomb), SLOVART, 2009
• Francesca Simon: Spodky Grázlika Gaba (Horrid Henry´s Underpants), SLOVART, 2009
• Francesca Simon: Grázlik Gabo a ničivý časostroj (Horrid Henry and the Mega-Mean Time Machine), SLOVART, 2010

Preložené, zatiaľ nepublikované
• Francesca Simon: Grázlik Gabo a kráľovná (Horrid Henry Meets the Queen), SLOVART, 2010
• Nicola Davies: Bobky, lajná a iné hovienka (Poo. The Natural History of the Unmentionable), SLOVART, 2010

Ilustrované knihy pre dospelých
• Neil Philip: Mýty a legendy (Myths & Legends Explained), Ikar, 2008Preklady z nemeckého jazyka
Ilustrované knihy pre dospelých
• Heinrich Krauss: Malý lexikón anjelov. Od Ariela až po Zebaoth (Kleines Lexikon der Engel. Von Ariel bis Zebaoth), Ikar, 2006
• Ursula Karvenová: Jóga na každý deň (Yoga für dich und überall), Ikar, 2008
Beletria pre dospelých (umelecký preklad)
• Urs Widmer: Milenec mojej matky (Der Geliebte der Mutter), SLOVART, 2010
Iné
Redakčná úprava
• Gerhard Seyfried & Ziska: Útek z Berlína (Flucht aus Berlin), SLOVART, 2010

Petra Ďurišová: Chcem umrieť stará, zdravá a šťastná

Akú knihu práve čítaš?

Směšné lásky od Milana Kunderu. Hoci je to kniha, ktorú by som mala mať už dávno prečítanú, dostala som sa k nej až teraz. A možno jej teraz aj viac rozumiem :-).

Čo ťa v poslednom čase potešilo?

Návrat do práce. Síce iba taký postupný, lebo naplno nastúpim až od septembra, ale po takmer troch rokoch na materskej je to príjemná zmena. Materstvo ma zachránilo pred syndrómom vyhorenia. Teraz ma práca opäť teší a viem si ju po tých rokoch doma užiť.

Čo ťa hnevá?

Keď okolo seba počúvam, akí sme my Slováci chudobní. Haló, zobuďte sa - školy sú zadarmo, lekári viac-menej tiež, nikto na ulici nezomiera od hladu. Netreba ísť až do Afriky. Choďte sa pozrieť kúsok za hranice, na Ukrajinu alebo do Moldavska a prestaňte nadávať.

Ktorá časť dňa je tvoja najobľúbenejšia?

Ráno. Keď sa zobudím krásne oddýchnutá a ostatní ešte spia. Vtedy sa môžem pomaličky ponaťahovať, umyť, spraviť si čaj… Hmmmmm.

Čo ťa v poslednej dobe zaujalo?

Voda. Počas služobných ciest som sa dostala k materiálom o privatizácii vodných zdrojov v zahraničí a o boji verejnosti za ich zachovanie v správe štátu, k dôvodom pre a proti, debatám o tom, či je prístup k vode základným ľudským právom. Je to veľmi zaujímavé a mali by sme sa tým začať zaoberať aj u nás... kým nám všetku vodu niekam „neodvedú“.

Ako rada tráviš svoj voľný čas?

Jednoznačne na chalupe. Asi starnem, ale už sa mi nechce nikam chodiť a úplne dobrovoľne trávim víkendy a dovolenky stále na tom istom mieste. A nemyslite si, že tam makám v záhrade. Pekne ležím v hojdacej sieti a čítam :-).

Ktorý deň v tvojom živote by si rada zopakovala?

Nad týmto sa niekedy zamýšľam, ale nenapadá mi konkrétny deň. Niektorý z dní strávených v prírode s kamarátmi, keď nám bolo všetkým fajn.

Čo si sa naposledy naučila?

Naučila som sa, že ak chcem svoje dieťa niečo naučiť, tak to tak musím robiť aj ja. Všetci teoreticky ovládame, že treba byť príkladom, ale nechce sa nám meniť sa a dúfame, že tie deti nejako ukecáme a presvedčíme, aby toto či ono nerobili, aj keď to x-krát videli robiť nás. Strašne sa mi nechce, ale niektoré veci jednoducho musím prestať robiť. Moje dieťa mi totiž ukazuje, že to vôbec nie je osobité a šarmantné, ako som si myslela, ale poriadne otravné.

Ktoré prianie sa ti ešte nesplnilo?

Umrieť veľmi stará, zdravá a šťastná, obklopená svojou milujúcou rodinou ;-).

Prečo Živica?

Začala som si v Živici robiť záverečnú prácu k ukončeniu štúdia a už si ma tam nechali. Stále mi nenápadne prideľovali nejakú prácu, párkrát ma poslali na zaujímavú stáž či konferenciu do zahraničia a potom mi už bolo blbé odísť. A teraz vážne :-). Mám to šťastie, že môžem robiť prácu, ktorú som vyštudovala, ktorá ma baví a je zároveň mojím koníčkom a navyše s ľuďmi, ktorí sú moji kamaráti a rada s nimi trávim čas. Mám vynikajúceho šéfa a dostatočnú voľnosť v tom, čo chcem či nechcem robiť, ako aj pohyblivú pracovnú dobu. A dokonca mi dávajú aj plat. Čo viac si môžem priať? Bože, ďakujem.

Kto je Petra Ďurišová? Jej vlastnými slovami

Mám veľkú rozmanitú rodinu. Som jedináčik s troma skvelými nevlastnými súrodencami, jedným manželom a jedným dieťaťom a z toho vyplývajúcou kopou príbuzných. Skončila som environmentalistiku na Prírodovedeckej Fakulte Univerzity Komenského a začala pracovať v CEEV Živica, kam sa teraz po materskej vraciam. Som milá (keď sa mi chce) a zábavná (ak máte radi sarkazmus a čierny humor), ale bývať by som sama so sebou nechcela. Čakajú ma Kristove roky, tak dúfam, že si už konečne začnem pripadať ako dospelá, zodpovedná osoba. Uvidíme...

Petra Ďurišová pracuje ako koordinátorka a lektorka v Centre environmentálnej a etickej výchovy ŽIVICA.

Eva Masaryková: Mnohé priania mám ukotvené v budúcnosti

 
Akú knihu práve čítaš?

Viaceré. Dlhodobo čítam Irfana Orgu: Portrait of a Turkish Family, to je čarovná kniha, potom G. G. Márquez: Život od jeho životopisca Geralda Martina, Michala Viewegha a ráno pri raňajkách, ak stíham, knihu, ktorú dočítal môj syn a nechal ju na stole, Zálesák Rolf :-).

Čo ťa v poslednom čase potešilo?

Tešia ma také drobnosti ako napríklad, že som našla v kníhkupectve knihu od autorky Emire Khidayer, okolo ktorej sa točil rozhovor na facebooku a dostala som sa do obrazu. Alebo že mám nový nápad spojiť dve videá, s ktorými sa tak na preskáčku trápim už pár mesiacov. Alebo že sa dcéra naučí nemeckú básničku alebo krásny pohľad či úsmev niekoho, koho stretnem. Vlastne akýkoľvek prejav pohody, dobrej vôle alebo zmyslu pre humor, to milujem. To je zmysel dňa.

Čo ťa hnevá?

Hnevá ma neschopnosť a moc v rukách hlúpych ľudí a ich nekonečná suverenita a aj to, že sa ľudia niekedy nevedia alebo nechcú dohovoriť, že si na to vzájomne nedajú čas.

Ktorá časť dňa je tvoja najobľúbenejšia?

Myslím, že medzi šiestou a ôsmou večer, ale nie vtedy, keď sa naháňam, ale keď mám čas pozorovať také stíšenie k večeru. Vtedy sa mi najlepšie pracuje. Už som pekne dlho nepracovala v tom čase :-).

Čo ťa v poslednej dobe zaujalo?

Zaujal ma pojem „single story“ ako synonymum jednostranného, skresleného a nedostatočne informovaného pohľadu na vec, udalosť. Je to niečo, o čom už dlho uvažujem, čo produkuje pokrivený „spoločenský súd“.

Ako rada tráviš svoj voľný čas?

Ktorý čas je voľný? :-) Najradšej prácou, ktorú považujem za tvorivú a zmysluplnú. Ale samozrejme, aj cestovaním, napríklad rozširovaním si obzorov a rozširovaním si možností - napríklad cvičením jogy. Mám najradšej, keď sú pri tom aj ľudia, ktorých mám najradšej :-).

Ktorý deň v tvojom živote by si rada zopakovala a prečo?

Nejaký pozitívne emočný... neviem... ako sme skoro ráno po ceste naprieč U. S. dosiahli pobrežie Tichého oceánu? Narodenie dcéry? Au :-). Asi nejakú fantastickú, zaujímavú cestu, dobrodružstvo.

Čo si sa naposledy naučila?

Ako vykresať oheň, teoreticky, z knihy Zálesák Rolf :-). Ale nie, určite nejakú drobnú, užívateľskú softvérovú zručnosť alebo anglické slovíčko.. a tú nemeckú básničku :-).

Ktoré prianie sa ti ešte nesplnilo?

Mnohé priania mám ukotvené v budúcnosti, ako napríklad cestovať do Argentíny a naučiť sa po španielsky... Prísť k poznaniu súvislosti všetkých vecí, zmúdrieť, nájsť mieru...Veľa prianí mám každý deň hneď ráno a večer pred spaním, namiesto modlitby, týkajúce sa zdravia a šťastia svojich najbližších. Krátkodobé priania ma posúvajú k naplneniu mojich predstáv o umení a kultúre, o spôsobe života. Silno si želám, aby sa mi splnili všetky.

Akému projektu alebo príprave výstavy sa momentálne venuješ?

Snažím sa udržať kontinuitu projektu TB Dalane kunstprosjekt, po nórsky povedané. Ide o kultúrnu spoluprácu Slovenska a Nórska na poli súčasného umenia, sochárstva. Máme skvelých, korektných partnerov na nórskej strane. V skupinke sochárov, s ktorými sme založili OZ Cabeza Colectiva/ Kolektívna hlava, vymýšľame a realizujeme ďalšie potenciálne formy spolupráce. Tohto roku by mal prebehnúť workshop v novozaloženom kultúrnom priestore Banská St a nica v Banskej Štiavnici, prepájajúci nórskych a slovenských študentov umenia. Spolupráca začala v roku 2008 na nórskej strane, kde sme prežili nezabudnuteľné sympózium. Sympózium utužilo nielen vzťahy v našej profesijnej skupine, ale bolo základňou aj pre veľmi osobné dialógy s nórskymi autormi, s ktorými udržujeme spoluprácu aj na nadväzných výstavných projektoch. Pri tejto kultúrnej práci ma fascinuje mechanizmus zapájania iných, veľmi potrebných subjektov, akými sú kultúrne priestory, komerčná a grantovo podporná sféra, sympatizanti a mecenáši umenia. Tieto sociálne presahy vlastne zabezpečujú zapojenie projektu do života.

Tento rok chystáme aj výstavu výtvarníčok z rôznych odborov v bratislavskej galérii Medium, táto sa uskutoční na sklonku roka pod názvom Home Sweet Potato. Teším sa na túto konfrontáciu.

Svetlo sveta by mala uzrieť naša milovaná výstava Wildness s témou divokosti – živlov, pripravená za medzinárodnej spolupráce minulý rok.
Všetkých týmto srdečne prizývam k akciám, ktoré budú v aktuálnom čase zverejnené.

Kto je Eva Masaryková? Jej vlastnými slovami.

Narodila som sa v marci 1968 v Novom Meste nad Váhom. Študovala som na bratislavskej Strednej umeleckopriemyselnej škole keramiku (1982-86) a keramiku a sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v rokoch 1991-97. Štúdium som v roku 2007 zavŕšila dizertačnou prácou pod názvom Vstup, vkročenie, obklopenie, prestúpenie, vtisnutie... o zmene telesného vnímania diela nových médií. Pod vedením prof. J. Jankoviča som sa behom štúdia sochárstva odklonila od tradičného sochárskeho uvažovania k postkonceptuálnemu pohľadu a vyjadrovaniu. Už niekoľko rokov sa zaoberám elektronickým obrazom v súčinnosti s priestorom, architektúrou a objektom. Zaujíma ma výpovedná hodnota videa, pracujem s osobne ladeným krátkym príbehom a s dokumentárne spracovaným videom so sociálnym akcentom. Okrem autorskej tvorby sa venujem organizačnej a kultúrnej aktivite na poli súčasného umenia, kurátorstvu a textom o umení. Pracujem ako asistentka katedry Socha, objekt, inštalácia na VŠVU v Bratislave. Som vydatá, žijem s rodinou v Hamuliakove pri Bratislave. Som mamou troch detí. 

Tvorba

Cezseba/ Layers, s Ľ. Sajkalovou a D. Matejom, štvorkanálová, autorsky ozvučená videoinštalácia pre priestor šamorínskej synagógy rozpráva o prepise funkcie a spoločenského významu budov 35 bývalých židovských synagóg na Slovensku, v kontexte myšlienky etnickej a náboženskej znášanlivosti

At Home Gallery, Šamorín, 2006

Cezseba/ Layers, spolupráca s Ľ. Sajkalovou a D. Matejom, projekcia v kaplnke sv. Jána, galéria Frame, výstava Eva Masaryková &, Bratislava, 2007

TU I (naši) a TU II (pole), styroporové obrobky z NC-frézy, projekcia dvoch videí, kaplnka sv. Jána, galéria Frame, výstava Eva Masaryková &, Bratislava, 2007
Videoinštalácia v ústrednom priestore kaplnky, s motívom spomienky, zastaveného času a miesta rozjímania.

We Against the Music, s K. Patúcovou, videostilly, 2007

Functioning, keramická a asfaltová strešná krytina, liaty asfalt, site-specific zásah do daného priestoru na sympóziu Mut zur Lücke, Falkenstein, Rakúsko, 2008

Huldra, video s motívom rusalky, inšpirované nórskou prírodou, s K. Patúcovou, projekcia v galérii Medium, výstava Recherchez la femme, Bratislava, 2008

Sirshasana, keramické multiply a video, 21. keramické sympózium v Lučenci, NGM Lučenec, 2009 

Sirshasana je prácou o osobnom hľadaní rovnováhy a meditácii. Jogovú pozíciu sirshasany som cvičila či presnejšie dosahovala na viacerých miestach, ktoré som prechádzala za obdobie jedného leta. Z mojich meditačných miest vzniklo video o vlastných fyzických limitoch a súznení s prírodným prostredím. Video je premietané na multiply keramického materiálu – nadživotný tvar valca, vystavaný z modulov rovnakého tvaru po vzore včelieho plástu či iných základných naturálnych štruktúr. In situ – na mieste keramického sympózia ma fascinoval organizmus výroby a vizuálne zmnoženie výsledkov produkcie. Pracovala som s nimi ako s bunkami, ktoré stavajú jednoduchý tvar pre premietanie pohyblivého obrazu. Multiply vznikli použitím fabrickej technológie, boli mnou ručne opracované a niektoré apropriované vlastným podpisom.

Pocta Zuzane B., kamenina, 3 laminované tlače, 21. keramické sympózium v Lučenci, NGM Lučenec, 2009